Rozhovor s Petru Macovei

Petru Macovei je Moldavský expert na médiá, dezinformácie, fake news a propagadu. Pôsobí ako výkonný riaditeľ moldavskej Asociácie pre slobodné médiá.

Rozhovor s Petru Macoveiom je súčasťou pripravovanej série interview s moldavskými, gruzínskymi a ukrajinskými expertami na dezinformácie a propagandu. Institut for Central Europe tieto rozhovory uskutočňuje ako prípravu pre projekt „Posilnenie odolnosti SR voči hybridným hrozbám zo strany ruských aktérov – dezinformačné kampane na sociálnych sieťach“. ICE projekt realizuje s podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

Aká je v Moldavsku situácia z hľadiska proruských dezinformácií a naratívov?

Moldavsko je štátom, v ktorom je dodnes silný vplyv Ruskej federácie, pričom tento vplyv pochádza z viacerých zdrojov. V prvom rade sú to politické strany vrátane donedávna vládnej Socialistickej strany Moldavskej republiky (PSRM), ktorá je otvorene proruská. Nie je však jediná. Sú aj mnohé iné, pričom jedna z nich dokonca najnovšie presadzuje referendum o pripojení Moldavska k Rusku. To je samozrejme nezmysel, no existuje aj taká strana. Navyše do konca roku 2020 bol prezidentom Igor Dodon, veľmi výrazne proruský činiteľ, ktorého financuje priamo Rusko, hoci je to ťažké dokázať.

Otvorene proruskí politici, typu Dodona, sú pomerne dobre známi v odborných kruhoch aj mimo Moldavska. O čom však v zahraničí panuje už menšia predstava, sú moldavské médiá. Aká je situácia z hľadiska ruského vplyvu v nich?

Mediálny trh je presýtený ruským obsahom, neraz propagandistického charakteru. V princípe tie najpropagandistickejšie ruské stanice sú vysielané aj v Moldavsku. Najmä Pervyj kanal. No nejde len o televízie. Rusko sa dobre adaptuje aj v prostredí internetových médií. Veľmi aktívny a výrazný je Sputnik Moldova, ktorý, ako je známe, bol vytvorený na to, aby šíril ruskú propagandu po celom svete. Práve v Moldavsku je mimoriadne efektívny.

Moldavsko je pravoslávna krajina, pričom najväčšia miestna cirkev podlieha Ruskej pravoslávnej cirkvi. Aký je jej vplyv? Podieľa sa aj ona na šírení proruských naratívov?

V Moldavsku sú dve metropoly, jedna podlieha ruskému patriarchátu a tá druhá rumunskému. No najväčšia cirkev je práve tá proruská. Jej duchovní v princípe vo všetkých voľbách podporovali tých politikov, ktorých podporoval aj Kremeľ. Ak im v Moskve povedia, tak podporia aj heretika, alebo nepriateľa cirkvi.

Aké sú najčastejšie proruské naratívy a dezinformácie?

Sú podobné ako v iných štátoch. Proruské média a politici najčastejšie tvrdia, že Moldavsko v prípade víťazstva prozápadných síl stratí svoju suverenitu, že prozápadní lídri sú len bábkami v rukách Únie a Američanov. Značne silnú úlohu zohráva aj strašenie migrantami a cudzincami. Notoricky známou sa ešte v roku 2016 stala dezinformácia, podľa ktorej mala Sanduová do krajiny v prípade víťazstva v prezidentských voľbách na základe dohody s Berlínom vpustiť desaťtisíce utečencov zo Sýrie. Miestne médiá tiež opakovane tvrdia, že opoziční politici chcú presadiť zjednotenie Moldavska s Rumunskom. Ďalšia kategória naratívov zdôrazňuje, že nástup týchto politikov bude znamenať vážne zhoršenie vzťahov s Ruskom. A to až do takej miery, že títo politici sa môžu pokúsiť ukončiť podnesterský separatizmus vojenskou cestou, čo by viedlo k zopakovaniu scenára z rusko-gruzínskej vojny alebo vojny na východnej Ukrajine. Posledná dôležitá kategória naratívov poukazuje na dekadenciu Západu, pričom pracuje napríklad s tvrdením, že EÚ chce v Moldavsku presadiť manželstvá osôb rovnakého pohlavia a adopcie detí takýmito pármi. 

Ktorý naratív prípadne dezinformáciu z posledných rokov považujete za najúspešnejší, a ktorý za najbizarnejší? 

Asi najúspešnejším z pohľadu propagandy je tvrdenie, že Maia Sanduová a jej strana dajú riadenie Moldavska do rúk zahraničných mocností. Práve na ňom PSRM vystavala svoju predvolebnú kampaň. Výsledky volieb nakoniec ukázali, že občania ako celok tomu až tak neuverili, no bez ohľadu na to, mnohých ovplyvnil práve tento fake. Z pohľadu psychologického tlaku na verejnosť to bol pomerne úspešný fake. Druhým naratívom so silným dosahom bolo tvrdenie, že prozápadné strany chcú zmeniť samosprávu a menšie celky zjednotiť do väčších. Administratívna reforma je totiž u nás veľkým problémom. V minulosti u nás bola uskutočnená podobná reforma. Ľudia s ňou boli veľmi nespokojní a práve na prísľube jej zrušenia vyhrali komunisti v roku 2001 voľby. Nakoniec tak aj spravili, pričom zrušili väčšie administratívne celky a opäť ich rozdrobili na menšie. Bežným občanom to vyhovuje, lebo nemusia pri vybavovaní rôznych dokumentov cestovať ďaleko, no zhoršuje to efektivitu samosprávy. Prakticky všetky nasledujúce vlády chceli reformu vrátiť, no v obavách z hnevu obyvateľstva tak nikdy neurobili. Dokonca aj socialistickí premiér Ion Chicu chcel urobiť podobnú reformu, no socialisti mu to nedovolili a teraz pred voľbami vyhlasovali, že opozícia ju v prípade víťazstva vo voľbách uskutoční.

A najbizarnejší?

Najbizarnejšou bola dezinformácia, že vinou prezidentky Sanduovej narástli ceny pohonných hmôt. Odkedy sa Sanduová stala hlavou štátu, ceny benzínu vzrástli už päťkrát. Jej oponenti celý čas tvrdia, že to spôsobila ona, ale to je samozrejme nezmysel. Fungovala normálne trhová ekonomika, pričom následne bol zmenený zákon, ktorý oslabil miestne kartely a situácia sa miene upokojila. To bol problém, no ju vinili z toho, že ona sama vedome zvyšovala tieto ceny. Ona, ako prezidentka, však nemá také právomoci ani možnosti.

V podstate ide o podobné naratívy ako aj v prípade Gruzínska, Ukrajiny, ale aj strednej Európy, či nie? 

Sú to v podstate tie isté dezinformácie ako aj v Gruzínsku a na Ukrajine aj ten istý mechanizmus. S výnimkou naratívu týkajúceho sa zjednotenia s Rumunskom. To je také Moldavské špecifikum.

Aký vplyv mala na dezinformácie v Moldavsku pandémia?

Samozrejme, u nás ide o geopolitický boj a Moskva sa aj v Moldavsku intenzívne venuje vakcinačnej diplomacii za pomoci Sputnika V. Tú sprevádzala informačná kampaň s cieľom zdiskreditovať západné vakcíny Pfizer a najmä vakcínu od spoločnosti Astra Zeneca. Tieto dezinformácie boli analogické tým v druhých krajinách. Tvrdili, že ľudia po daných vakcínach vo veľkom umierajú, že spôsobujú impotenciu a rastú po nich rohy (smiech). Objavovali sa tiež správy, že celá pandémia je vymyslená. Politici to u nás väčšinou priamo nepodporovali, no ani podobné tvrdenia nevyvracali. Ľudia si preto hovorili, že celá pandémia nejakým spôsobom sama prejde, že ani rúška netreba nosiť. Nová prezidentka a nová vláda však už agitujú za to, aby ľudia dodržiavali epidemiologické opatrenia a dávali sa očkovať. No od marca 2020 do konca roka sa u nás objavovalo také extrémne množstvo dezinformácií, že sme museli najať dvoch dodatočných spolupracovníkov.

Sú zdrojom dezinformácií len proruské sily, alebo je to celkový problém moldavskej spoločnosti a politickej sféry?

Ako som už spomínal, veľmi veľa dezinformácií prichádza z Ruska a to je mimoriadne aktuálny problém, no objavuje sa aj veľké množstvo miestnych dezinformácií, ktorých beneficiármi sú často rôzni politici. 

Vaša organizácia sa konkrétne venuje problematike dezinformácií – aké projekty ste v tejto sfére spustili?

Náš najväčší program boja proti dezinformáciam a aj najväčší v celom Moldavsku sa nazýva Stop False. V rámci tohto projektu organizujeme viacero paralelných aktivít. Prvým z nich je stránka Stopfake.md, kde píšeme o dezinformáciách a analyzujeme ich. Taktiež organizujeme stretnutia s obyvateľmi Moldavska, najmä vo vidieckych oblastiach a diskutujeme s nimi o dezinformáciách a manipuláciách  a o tom, ako sa pred nimi chrániť.

Darí sa vám túto aktivitu implementovať aj počas pandémie?

Pred pandémiou sme jazdili priamo po dedinách, teraz tieto stretnutia uskutočňujeme prostredníctvom skupín na Facebooku. Aj dnes budeme mať jedno takéto stretnutie. Vytvorili sme tiež špeciálnu platformu, na ktorej nás môžu ľudia informovať o dezinformáciách, na ktoré narazili na internete, a my ich následne preverujeme. Tiež robíme rôzne kvízy, týkajúce sa znalostí a odolnosti voči dezinformáciám. Pripravili sme aj viacero informatívnych videomateriálov, ako napríklad Kronika dezinformácie. V tomto konkrétnom prípade sme monitorovali proruské weby v Moldavsku a vyvracali sme konkrétne dezinformácie, ktoré oni šírili. 

Odhliadnuc od už spomínaných výjazdov, pôsobíte aj inde než len v hlavnom meste?

Samozrejme, už pred dvoma rokmi sme vytvorili sieť spolupracovníkov vo všetkých regiónoch krajiny a s ich pomocou zostavujeme každého štvrťroka bulletin práve o dezinformáciách. Ten potom naši spolupracovníci rozširujú medzi obyvateľmi regiónov. Taktiež máme stránku, ktorá sa v preklade nazýva „Mysli kriticky“. Tá sa venuje rozvoju kritického myslenia u obyvateľov. V tejto súvislosti sme za pomoci videí spustili na sociálnych sieťach kampaň, ktorá má stimulovať Moldavcov k odolnosti voči dezinformáciám. Ak na to máme financie, platíme aj vysielanie týchto videí v televíziách. 

Moja posledná otázka. Máte novú vládu. Čo by ste im vy odporučili, aby podnikli ako prvé v sfére boja proti dezinformáciám?

V prvom rade treba vytvoriť určitú pracovnú skupinu, ktorá by sa venovala rozpracovaniu stratégie informačnej bezpečnosti. My takú stratégiu nemáme, no potrebujeme ju. Dúfam, že nová vláda ju začne vypracovávať. Za druhé je veľmi dôležité, aby sa naše ministerstvá naučili reagovať na dezinformácie. Oni teraz nijak nereagujú. My sme sa viackrát márne snažili od nich dostať nejakú odpoveď, alebo reakciu.  Chceli sme, aby vyvrátili tie dezinformácie, ktoré sa ich priamo týkali. Je nutné, aby boli ministerstvá schopné reagovať na dezinformácie operatívne a nie až keď už sú dávno rozšírené a žijú si svojím životom. Možno tiež uvažovať o zákone, ktorý by určoval určité tresty za vedomé šírenie dezinformácií. V tomto smere som stále skeptický, no napríklad v čase predvolebnej kampane by to mohlo mať zmysel. No a posledným faktorom, na ktorý netreba zabúdať, sú anonymné weby. Chýba tu transparentnosť. Množstvo anonymných webov šíri dezinformácie, pričom nie je jasné, kto za nimi stojí. Toto sú oblasti, na ktoré by sa nová vláda mala v otázke dezinformácií primárne zamerať.