ICE v podcaste Slovensko a svet očami diplomatov
Bratislava, december 2025
Katarína Cséfalvayová bola hosťkou podcastu Slovensko a svet očami diplomatov, ktorý moderuje Martin Klus a prinášajú Hospodárske noviny. V rozhovore vysvetľuje, prečo sa medzinárodné prostredie za posledné roky zmenilo zásadnejšie než v celom období po roku 1989, aké dôsledky to má pre Slovensko a čo môže Európa urobiť, aby bola lepšie pripravená a odolná.
Svet v zrýchlenej geopolitickej zmene
Katarína v úvode konštatuje, že tempo geopolitických zmien je bezprecedentné: „Za posledných 5 až 6 rokov sa svet zmenil viac, než za celé tri desaťročia po páde železnej opony,“ hovorí. Dnešná medzinárodná politika je charakterizovaná návratom vojny na európsky kontinent, tvrdým presadzovaním sfér vplyvu a vznikom multipolárneho usporiadania, ktoré je však skôr súťažou mocností než vyváženou multipolaritou. Popri tom narastá aj tzv. weaponizácia vzájomných závislostí. To, čo malo priniesť prosperitu a stabilitu, ako energia, suroviny, čipy, kritické technológie, sa v mnohých prípadoch mení na nástroje nátlaku.
Podcenené hybridné hrozby a erózia dôvery
Katarína pripomína, že už pri anexii Krymu sme nedokázali adekvátne reagovať na hybridné operácie Ruska: „Najväčšia chyba bola, že sme podcenili hybridnú vojnu,“ upozorňuje. Dezinformácie a dlhodobé pôsobenie na verejnú mienku oslabili v mnohých krajinách dôveru v inštitúcie, médiá aj demokratické procesy. Aj preto podľa nej dnes nemôžeme mier považovať za samozrejmosť a musíme ho aktívne chrániť.
Silnejšia Európa ako súčasť kolektívnej bezpečnosti
Jednou z tém rozhovoru je aj budovanie európskej obrany. Katarína zdôrazňuje, že ide o doplnenie, nie alternatívu k NATO. „Ak bude Európa schopná lepšie sa brániť, posilní tým aj samotnú Severoatlantickú alianciu.“ Upozorňuje tiež na roky zanedbávané investície do obranného výskumu a inovácií. Technológie dvojakého využitia, ktoré možno použiť na civilné aj obranné účely, budú podľa nej kľúčové. Slovensko má pritom v tejto oblasti potenciál, ktorý zďaleka nevyužíva. „Máme dlhú históriu a kvalitné zázemie zbrojárskeho priemyslu, ale o inováciách v obrane sa takmer nerozprávame,“ dodáva.
Prečo vznikol Institute for Central Europe (ICE)
Rozhovor sa venuje aj dôvodom vzniku ICE. Katarína opisuje rastúcu priepasť medzi politickou debatou a odborným výskumom, dvoma svetmi, ktoré by mali spolupracovať, nie sa obchádzať. „Politická diskusia sa odtrhla od odbornosti a výskumu. A aj akademické prostredie sa často zdráha vstúpiť do verejného priestoru. ICE vzniklo, aby tieto dva svety znovu prepojil,“ vysvetľuje.
ICE stavia na úzkej spolupráci s univerzitami, výskumníkmi a expertnými pracoviskami doma aj v zahraničí. Venujeme sa oblastiam ako:
- obrana a bezpečnosť,
- technologické inovácie,
- migrácia,
- zelená transformácia,
- európske politiky a legislatíva.
Stredná Európa a budúcnosť regionálnej spolupráce
Jednou z tém rozhovoru je aj stav Vyšehradskej štvorky. Katarína priznáva, že politická súdržnosť sa po invázii na Ukrajinu oslabila, no napriek tomu regionálna spolupráca nestratila zmysel. „Nerada by som V4 zatracovala. Stále existujú oblasti, kde vie byť užitočná, od infraštruktúry po inovácie. Menšie štáty dosahujú väčšie výsledky vtedy, keď spolupracujú,“ hovorí. ICE sa zároveň snaží priniesť stredoeurópsku perspektívu aj do západnej Európy, kde sa o našom regióne často diskutuje s predsudkami alebo neúplným pochopením.
Transformácia regiónu ako spoločná úloha
V závere sa Katarína dotýka tém, ktoré ovplyvňujú celý región: migrácie, energetiky a zelenej transformácie. Zdôrazňuje, že stredná Európa potrebuje nie kritiku, ale konštruktívne riešenia a zapojenie partnerov, od podnikov po univerzity.
„Je veľa toho, čo nás spája. A ak to dokážeme využiť, náš región môže byť jedným z lídrov zelenej transformácie.“
Vypočujte si alebo pozrite celý rozhovor tu:
Epizóda je dostupná aj na Apple Podcasts, Spotify a Youtube:
https://www.youtube.com/watch?v=AQRfSVwtXK8
