ICE Trend: Vzťahy medzi Iránom a Azerbajdžanom sa zhoršujú. Nový región ako „sud s pušným prachom“?

Na svete je veľa konfliktých regiónov, viaceré majú potenciál pôsobiť ako rozbuška. Najmä keď sa do sporov zapájajú regionálne mocnosti. Tomáš Baranec vo svojom texte analyzuje ďalší ICE Trend: Vzťahy Iránu a Azerbajdžanu sa zhoršujú.

Irán ako súčasť spojenectiev na južnom Kaukaze

Víťazstvo Azerbajdžanu v minuloročnej vojne na Náhornom Karabachu spôsobilo na južnom Kaukaze tektonický pohyb, ktorý bude zásadne ovplyvňovať budúcnosť tohto strategicky dôležitého regiónu v dohľadnej budúcnosti. Mnohé nové trendy a tendencie sú dnes ešte len v zárodku a je ťažké ich jasne identifikovať. Zatiaľ čo väčšina analýz sa nateraz zameriava na budúce postavenie Ruska a Turecka, výsledok vojny ovplyvnil aj inú tradičnú regionálnu mocnosť – Irán. Ten začína byť čiastočne proti svojej vôli zaťahovaný do víru udalostí, ktorý nateraz spôsobuje jeho prudké zhoršovanie vzťahov s Azerbajdžanom. To všetko v rovnakom čase, ako podobnú trajektóriu v menej viditeľnej miere sledujú aj vzťahy Baku s Moskvou. 

Prelomové vojenské cvičenie 

Iránska armáda začala ešte 1. októbra pri spoločných hraniciach s Azerbajdžanom neočakávané, masívne vojenské cvičenie s účasťou tankov, helikoptér, delostrelectva aj „dronov s ďalekým doletom“. 

Azerbajdžanský líder Ilham Alijev v reakcii na informácie o cvičení vyhlásil, že „každý štát má právo uskutočniť na svojom území vojenské cvičenie“. „Je to ich suverénne právo. Avšak prečo teraz a prečo zrovna tam?,“ položil si otázku. Zdôraznil pritom, že islamská republika za tri desaťročia od rozpadu Sovietskeho zväzu na hraniciach s Azerbajdžanom podobné cvičenie doteraz neuskutočnila ani raz.

Veliteľ iránskych pozemných vojsk brigádny generál Kijumars Hejdarí na margo cvičenia uviedol, že Teherán sa obáva hrozby džihádistov, ktorých Azerbajdžan podľa dostupných indícií naverboval počas minuloročnej vojny proti Arménsku. Iránsky minister zahraničných vecí Husajn Amír Abdullahján v tejto súvislosti zas zdôraznil prehlbujúcu sa vojenskú spoluprácu Azerbajdžanu s úhlavným nepriateľom Iránu – Izraelom. „Nebudeme tolerovať prítomnosť a aktivitu sionistického štátu, Izraelu, pri našich hraniciach,“ varoval. Vzťahy s Azerbajdžanom popritom označil neobvykle neutrálnym slovníkom len za „dôležité“. 

Súčasné nezhody medzi Iránom a Azerbajdžanom sa však netýkajú len bezpečnostných otázok  židovského štátu. Sú hlbšie, pričom zasahujú aj do sféry politiky, geopolitiky aj ekonomiky.

Narastajúca asertivita Azerbajdžanu a narastajúci vplyv Turecka

Cvičenie iránskych ozbrojených síl sa začalo len krátko po tom, ako sa Baku a Teherán dostali do sporu ohľadom iránskych dopravcov smerujúcich do Arménska a na neuznaný Náhorný Karabach. Hoci Azerbajdžan roky protestoval voči zásobovaniu separatistickej republiky kamiónmi z islamskej republiky, dlho s tým nemohol prakticky nič urobiť. Situáciu zmenil výsledok minuloročnej vojny, keď sa pod kontrolu Baku dostali aj malé úseky diaľnice Jerevan-Kapan, ktorá spája Arménsko aj Náhorný Karabach s Iránom. 

Baku začalo túto novú realitu v posledných týždňoch veľmi asertívnym spôsobom využívať na zastavovanie dopravy na danom úseku, vrátane zadržiavania iránskych kamiónov smerujúcich do Arménska a na Náhorný Karabach. Azerbajdžanské sily v polovici septembra dokonca bezprecedentne zatkli dvoch iránskych vodičov. 

Bez povšimnutia nezostalo v Iráne ani nedávne spoločné námorné vojenské cvičenie Azerbajdžanu s Tureckom v Kaspickom mori. To podľa Teheránu porušilo medzinárodnú konvenciu o zákaze vojenských cvičení vonkajších mocností v Kaspickom mori. 

Podľa viacerých vyjadrení iránskych vrcholových politikov Teherán nedráždi len novoobjavená povojnová asertivita severozápadného suseda, ale aj skutočnosť, že sa postupne stáva bránou pre turecký a v menšej miere aj izraelský vplyv do regiónu. Podľa iránskeho poslanca Mohammada Rezího Sangarího začalo byť Baku v dôsledku víťazstva nad Arménskom arogantné, pričom zdôraznil, že dané víťazstvo bolo „výsledkom tureckej podpory“. Následne azerbajdžanskej vláde pripomenul, že Azerbajdžan je „mladší, než sú najmladší iránski zákonodarcovia“.

Nové spojenecké bloky na južnom Kaukaze?

K prudkému vyostreniu vzťahov medzi Iránom a Azerbajdžanom dochádza v rovnakom čase ako chladnú aj vzťahy Baku s Moskvou. Irán na druhej strane paralelne s tým prehlbuje svoju spoluprácu nielen s Ruskom, ale aj s Arménskom. 

Môžeme byť svedkami vzniku nových spojeneckých blokov na južnom Kaukaze, kde by na jednej strane stáli Turecko, Azerbajdžan a nepriamo aj Izrael proti Rusku, Iránu a Arménsku? 

Hoci by to súčasný prudký vývoj v regióne mohol naznačovať, takýto radikálny scenár je nateraz menej pravdepodobný. Klbko vzájomných vzťahov regionálnych mocností a štátov v regióne totiž pripomína skôr gordický uzol. Rusko a Turecko sú síce v mnohých ohľadoch rivalmi, no v iných sa navzájom potrebujú. 

Uvedomujúc si vzájomnú užitočnosť, Ankara ani Moskva o otvorenú konfrontáciu záujem nemajú. Vo vzťahu k Azerbajdžanu, ktorý sa stále viac približuje k Turecku, chce dať Rusko jednoznačne prednosť obnoveniu vlastného vplyvu a spolupráci pred znepriatelením si tohto strategicky dôležitého štátu. To isté platí aj pre režim v Baku, ktorého stratégiou pre prežitie bola tradične snaha vyvažovať vplyv regionálnych mocností a nie pridávanie sa ku konkrétnym blokom. 

Čo sa Iránu týka, je dôležité si uvedomiť, že jeho nedávne kroky neboli prejavom regionálnej mocenskej asertivity, ale skôr ad hoc reakciou na narastajúci vplyv Turecka a Izraela v Azerbajdžane, ako aj neobvykle asertívne kroky Baku vo vzťahu k dôležitej dopravnej tepne spájajúcej Teherán s Jerevanom. 

Ako v tejto súvislosti uviedol politický analytik Eldar Mamedov, Irán „opakovane podporil územnú celistvosť Azerbajdžanu na úrovni politického, ako aj náboženského vedenia“. „Keď ľudia v Baku obviňujú Irán, že je proarménsky, mali by sa pozrieť na celú situáciu – napríklad blízke vzťahy Baku s Izraelom, alebo pretrvávajúcu predstavu tzv. Južného Azerbajdžanu, ktorý by mal byť oslobodený spod nadvlády Iránu,“ dodal expert. Zároveň zdôraznil, že Teherán má záujem o pokoj a stabilitu na svojej severozápadnej hranici, keďže už teraz čelí vážnym problémom na hraniciach s Afganistanom a Irakom, ako aj v oblasti Perzského zálivu. 

Zbližovanie Turecka s Azerbajdžanom na jednej strane a Turecka s Iránom a Arménskom na strane druhej je preto možné označiť za trend, ktorý sprevádza nestabilné obdobie ustanovovania novej mocenskej rovnováhy na južnom Kaukaze po skončení druhej vojny o Náhorný Karabach. Či sa však tento trend pretaví do nového systému regionálnych spojenectiev, je nateraz otázne. Ide však o menej pravdepodobný variant vývoja, keďže Rusko, Turecko aj Irán si momentálne v regióne cenia strategickú flexibilitu viac, než pevné a rigidné spojenecké bloky. Na druhej strane súčasný vývoj situácie naznačuje, že minimálne v dohľadnej budúcnosti budeme svedkami užšej spolupráce Iránu s Arménskom a Ruskom, než s Azerbajdžanom a Tureckom.

autor: Tomáš Baranec

Zdroje: 
ISAYEV Heydar, Eursianet.org, „Azerbaijan-Iran relations strained over truck driver arrests“, https://eurasianet.org/azerbaijan-iran-relations-strained-over-truck-driver-arrests

AGAYEV Zulfugar, Bloomberg, „Azeri President Criticizes Iranian Military Drills Near Border“, https://www.bloomberg.com/news/articles/2021-09-27/azeri-president-criticizes-iranian-military-drills-near-border

Al Jazeera, „Iran army holds drill near Azerbaijan border amid tensions“, https://www.aljazeera.com/news/2021/10/1/iran-army-holds-drill-near-azerbaijan-border-amid-tensions

Daily Sabah, „Iran launches massive military drills near tense Azerbaijan border“, https://www.dailysabah.com/world/mid-east/iran-launches-massive-military-drills-near-tense-azerbaijan-border

Apa.az, „Azerbaijani police detains Iranian drivers who illegally entered country through Gorus-Gafan road, MIA says“, https://apa.az/en/xeber/accidents-incidents-news/azerbaijani-police-detains-iranian-drivers-who-illegally-entered-country-through-gorus-gafan-road-mia-says-357861